Jdi na obsah Jdi na menu
 


žilina a okolie
Múzea
Obrazek Považské muzeum v žiline
Obrazek

Považska galeria umenia.










Obrazek


Muzeum židovskej kultúri v žiline.








Namestia
ObrazekNamestie Andreja Hlinku
ObrazekNamestie Andreja Hlinku
Galeria

ObrazekPovažská galeria umenia
Namestie Andrea Hlinku
Obrazek
Bábkove divadlo

Obrazek
                            

Základné informácie:

Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je jedným z najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom orgánov Žilinského samosprávneho kraja, jedného z ôsmych krajov Slovenskej republiky s rozlohou 6 788 km2 a s počtom obyvateľov 693 041 (k 1. 1.2003). Žilinský kraj zahŕňa historické oblasti Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec. Okres Žilina má rozlohu 815 km2, počet obyvateľov 156 539 (k 1. 1.2003).
Počet obyvateľov Žiliny: 85 425 (k 1. 1. 2006).
Zemepisná poloha: 49,15° severnej šírky, 18,45° východnej dĺžky. Vzdialenosť z Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky, je 200 km. Žilina je najväčším mestom ležiacim na rieke Váh. Rozloha mesta je 80,03 km2.
Poloha: Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Výplň kotliny tvoria treťohorné sedimenty-zlepence s vložkami mäkkých pieskovcov karpatského paleogénu. Pozdĺž Váhu a Rajčianky sa tiahnu pomerne široké poriečne nivy, doprevádzané po stranách pleistocénnymi štrkovými terasami. Žilinská kotlina sa nachádza medzi pohoriami Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.
Nadmorská výška: 333 m n.m.- Námestie Andreja Hlinku, 345 m n.m.- Mariánske námestie.
Počasie: Priemerná teplota vzduchu v júli je dosahuje + 18°C, v januári - 4°C. Ročný priemer zrážok je 650 až 700 mm, najviac v júni a v prvej polovici júla. Snehová pokrývka je 60 až 80 dní v roku.

Samospráva:

Mesto Žilina je samostatným samosprávnym územným celkom Slovenskej republiky, je právnickým subjektom. Podrobnosti o postavení, právomoci a pôsobnosti orgánov samosprávy ako aj ďalšie dôležité ustanovenia pre život mesta upravuje Štatút mesta Žilina (2003).
Mesto Žilina sa člení na 19 mestských častí s názvami: Staré Mesto, Hliny, Hájik, Solinky, Vlčince, Rosinky, Trnové, Mojšová Lúčka, Bytčica, Závodie, Bánová, Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský Chlmec, Brodno, Vranie, Zádubnie a Zástranie.
Orgánmi samosprávy mesta sú Mestské zastupiteľstvo, ktoré má 31 členov. Predstaveným mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta, ktorý je občanmi volený priamo. Voľby do samosprávy sa konajú každé štyri roky.
Prvým známym predstaviteľom mesta Žilina bol v roku 1325 dedičný richtár Ján Petzold. Po ňom nasleduje zoznam viac ako dvesto predstaviteľov mesta s rôznym označením funkcie (dedičný richtár, volený richtár, atď.). Od roku 1990 je na čele mesta volený primátor. Výkonným orgánom samosprávy je Mestský úrad v Žiline. Zabezpečuje administratívne a organizačné záležitosti samosprávy.

Symboly mesta:

Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na Slovensku. Znak v tvare ranogotického štítu bol prvý raz použitý na listine z 8.marca 1379. Dvojkríž je byzantského pôvodu, vychádza z kresťanskej, cyrilo-metodskej tradície. Dvojkríž a hviezdičky sú zlaté (žlté), podklad je olivovozelený. Zástava a vlajka mesta Žiliny pozostáva z dvoch rovnako širokých pásov, horný má zlatú (žltú) farbu a dolný olivovozelenú. V hornej časti je umiestnený erb mesta.
Pečať Žiliny okrúhleho tvaru vyplňuje mestský erb a po obvode kruhopis s textom SIGILLUM, CIVIUM. DE. ZILINA. Farby mesta sú zlatá (žltá) a olivovozelená.

Čestné občianstvo mesta Žilina je najvyššie vyznamenanie udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta. Vyznamenaním boli ocenení:

Georges de Lannurien, plukovník Francúzskej armády - in memoriam - v roku 1995
František Hanovec, plukovník (1996)
Ján Vrtílek, umelecký kníhviazač (1996)
Ján Frátrik, spisovateľ (1996)
František Kráľ, akademický maliar (1999)
Dr. Vojtech Tvrdý, bývalý primátor (mešťanosta) mesta Žilina - in memoriam (2000),
prof. Ján Košecký, pedagóg a prekladateľ - in memoriam (2000)
Prof. RNDr. Ladislav Berger, pedagóg (2000)
Mojmír Vlkoláček, akademický maliar a reštaurátor (2000)
Prof. PhDr. Richard Marsina, historik (2001)
MUDr. Jozef Grossmann, lekár (2001)
prof. Ladislav Árvay, zakladateľ Hudobnej školy, dnes Základnej umeleckej školy – in me-moriam (2001)
Karol Guleja, zakladateľ drotárskeho múzea v Žiline (2002)
Mesto Žilina – prehľad dejín v skratke
5.st. n.l. naši predkovia sa usídlili na území mesta – nález obydlí púchovskej kultúry v Závodí (Pod Skalkou), staroslovanská keramika v časti Frambor

1208 prvá písomná zmienka o území mesta - terra de Selinan, v súvislosti s ohraničením jej chotára voči chotáru Hričova. Spomína sa aj obec Bánova (predium bani).
1244 prvá zmienka o území Brodna (Brodi)
1297 mesto sa v záznamoch uvádza ako Zilna
pred 1300 vznik mesta v priestore dnešného Mariánskeho námestia

1312 Žilina podľa záznamov bola už mestom
1321 Žilina slobodné kráľovské mesto, výsady udelil kráľ Karol I. Róbert z Anjou dňa 12. júla 1321
1321 prvá písomná zmienka o území Budatína (Badacin) v súvislosti s vyberaním mýta
1325 Ján Pezold – prvý známy žilinský richtár
1351 prvá písomná zmienka o Závodí (Zavada)
1378 Žilinská kniha - prvý zápis zhotovil Mikuláš z Lukovej, je to odpis magdeburského práva (saské zrkadlo), ktoré používalo mesto Krupina
1379 najstaršia známa pečať mesta Žilina – originál listiny z 8. marca 1379 sa nachádza v maďarskom krajinskom archíve v Budapešti
1381 Privilegium pro Slavis - vydal kráľ Ľudovít I. Veľký počas návštevy Žiliny dňa 7. mája 1381. Kráľ zrovnoprávnil Slovákov a Nemcov v mestskej rade
1390 zmienka o mestečku Žilina a pri ňom ležiacom starodávnom hrade (oppidum Zelyna et antiquum castrum)
1393 Strážov (Straso), Trnové (Tharnow) a Bánová (Banfolua) sa po prvý raz spomínajú ako samostatné obce

1400 prvá písomná zmienka o farskom kostole
1431 husiti Žilinu dobyli, vypálili a vydrancovali
1438 Brodno (Brodi), Budatín (Bodatyn), Považský Chlmec (Hlumecz), Vranie (Vranye) a Zádubnie (Zadubnye) sa po prvý raz spomínajú ako samostatné obce
1438 písomná zmienka o moste cez Váh do Budatína
1439 Mojšova Lúčka sa po prvý raz spomína ako Gerova Lucska – vtedy patrila Strečnianskemu panstvu
najstaršia písomná zmienka o obci Zástranie (Zaztrany)
1451 prvý zápis v slovenskom jazyku v Žilinskej knihe
1481 Žilinčania odkúpili dom na mieste, kde stojí dnešná radnica
1483 prvá písomná zmienka o Mojšovej Lúčke (Lwchka, Luchka), ktorá sa spomína ako possesio - obec
1487 Budatínky zámok sa stal majetkom rodu Suňogovcov (bol ním až do roku 1798)
1488 vznik artikul cechu kožušníkov - ako prvého cechu v Žiline, neskôr pribudli cechy

1542 Žilinská akadémia – prvá zmienka o protestantskom gymnáziu v Žiline
1559 vznik artikul kováčskeho cechu
1587 prvá známa epidémia moru, neskôr sa viackrát opakovala

1610 Žilinská synoda – celoslovenský snem evanjelikov
1665 prvá tlačiareň v Žiline – založil Jan Dadan, český exulant
1667 Žilina sa stala zastávkou poštového voza na trase Nolčovo - Tešín
1678 pri požiari zhorelo takmer celé mesto
1686 založenie jezuitskej misie v meste
1691 Jezuiti zriadili v Žiline nižšie gymnázium v priestore dnešného Sirotára

1700 Žilina mala 2 682 obyvateľov
1738 na pamiatku dovŕšenia rekatolizácie v meste Žilina postavili na dnešnom Mariánskom námestí sochu Immaculaty
1747 prvú mapa mesta zhotovil zememerač Michal Ruttkay-Nedecký (uložená je v Považskom múzeu)
1763 v Žiline bola zriadená poštová stanica

1810 prvý krát bol vydláždený žilinský rínok (dnešné Mariánske námestie)
1833 otvorený bol žilinský sirotinec, ktorý zriadil biskup Jozef Vurum (odtiaľ názov Sirotár)
1848 Veľký požiar zničil takmer celé mesto.
1849 bitka pri Budatíne – slovenskí dobrovoľníci (súčasť cisárskej armády) zvíťazili nad maďarskými honvédmi a gardistami
1858 mesto postihlo veľké zemetrasenie (15.januára)
1872 dokončená Košicko-bohumínska železnica (17.marca)
1880 Žilina mala 3 244 obyvateľov a 375 obytných domov
1883 dokončená Považská železnica do Bratislavy (1. novembra)
1886 veľký požiar v meste (11. augusta)
1891 prvý veľký priemyselný podnik v Žiline, dnešná Slovena, začal svoju výrobu.
1892 začiatok chemickej výroby vo fabrike Hungaria, neskôr Považské chemické závody, dnes Aquachémia, a.s.
1899 Začiatok železničnej dopravy na trati Žilina-Rajec (10. október)

1900 Žilina mala 5633 obyvateľov a 411 obytných domov
1903 Priemyselná výstava Horného Uhorska v časti na Strelnici (1. august až 15. september)
1906 Začiatok papierenskej výroby vo fabrike, dnešné Tento, a.s.
1908 prvá parná elektráreň v meste, energiu dodával Žilinský elektrický závod

1911 Žilina dosiahla počet obyvateľov 10 000 a podľa zákona sa stala mestom so zriadeným magistrátom
1918 príchod najvyššieho vládneho orgánu na Slovensku do Žiliny dňa 12.decembra. V čele Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska bol dr. Vavro Šrobár (sídlo vo Bacherovej vile). V Žiline ministerstvo pôsobilo do 3. februára 1919.
1919 založenie telovýchovnej organizácie - Športového klubu (ŠK) Žilina (24. novembra)

1922 postavená bola budova Grand Bio Universum, dnes sídlo Štátneho komorného orchestra
1923 podľa zákona bol zrušený magistrát mesta Žilina, vznikla Veľká obec Žilina, na čele mesta volený starosta (1. januára)

1930 Žilina mala 17 451 obyvateľov
1936 v prevádzke automatická telefónna ústredňa
1938 vyhlásenie autonómie Slovenska (6. októbra)

1942 zriadené drotárske múzeum v priestoroch radnice mesta
1942 od marca do októbra bol v časti Rudiny zriadený zberný tábor pre židovských spoluobčanov, odkiaľ boli odvážaní do nemeckých koncentračných táborov
1945 dňa 30. apríla vstúpili do mesta vojaci 1. československého armádneho zboru
1945 dňa 1. mája bol ustanovený Mestský národný výbor v Žiline dňa 1. mája. Mesto malo 18 027 obyvateľov.
1949 dňa 1. apríla boli k mestu Žilina pričlenené obce Budatín a Závodie
1949 bola zavedená mestská doprava, dopravu zabezpečoval Dopravný podnik mesta Žilina (28. októbra)
1949 od 1. januára 1949 bola Žilina krajským mestom. Slovensko bolo do roku 1960 rozdelené na 6 krajov.

1950 Žilina mala 28 571 obyvateľov
1954 založenie Žilinského miešaného zboru (tento názov používa od roku 1956)
1959 začiatok výstavby prvých panelových domov v Žiline na Hlinách (ulica J. Fándlyho) dňa 16.marca

1960 Vysoká škola dopravná (dnešná Žilinská univerzita) sa z Prahy sťahovala do Žiliny
1960 do prevádzky bol dňa 29. apríla uvedený Dom odborov, ktorý bol v nasledujúcich rokoch významným kultúrnym priestorom
1961 Žilina mala 32 512 obyvateľov
1963 otvorená krytá plaváreň s 50 -m bazénom, ako prvá na Slovensku. Založená bola Jazyková škola

1970 k Žiline boli pripojené samostatné obce Bánová, Bytčica, Považský Chlmec, Strážov a Trnové. Žilina mala 54 379 obyvateľov.
1971 začiatok výstavby panelových obytných domov na Vlčincoch
1974 založený Štátny komorný orchester v Žiline (2. novembra)
1976 Lietavská Lúčka a Porúbka sa stali súčasťou mesta Žilina. Založená bola Považská galéria umenia
1979 k Žiline sa pričlenili obce Brodno, Mojšova Lúčka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie, Višňové, Vranie, Zástranie, Žilinská Lehota
1979 začiatok výstavby sídliska Solinky

1980 Mesto Žilina malo 70 025 obyvateľov – po pričlenení viacerých obcí
1986 Žilina mala 90 000 trvalých obyvateľov
1987 začiatok výstavby sídliska Hájik
1987 dňa 11. septembra vláda Slovenskej republiky vyhlásila historické jadro mesta za Mestskú pamiatkovú rezerváciu

1990 dňa 9. októbra sa konalo zakladajúce zhromaždenie Zboru Žilincov – prvým predsedom bol JUDr. Ernest Žabkay
1990 dokončený prieťah mestom od Rondelu po Košickú ulicu (30. októbra)
1990 na základe referenda ku dňu 23. novembra sa od Žiliny odčlenili obce: Lietavská Lúčka, Porúbka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie a Višňové
1990 Mesto Žilina získava podľa zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení ku dňu 23. novembra právnu subjektivitu. Na čele mesta je volený primátor. Zrušený bol Mestský národný výbor, nahradil ho Mestský úrad v Žiline.
1990 dňa 9. októbra sa konalo zakladajúce zhromaždenie Zboru Žilincov – prvým predsedom bol JUDr. Ernest Žabkay
1991 podľa sčítania ľudu zo dňa 2. marca mala Žilina 83 853 obyvateľov
1991 Po zaniknutí Česko-slovenského zväzu telesnej výchovy a Slovenského zväzu telesnej výchovy, prevzalo mesto Žilina dňa 1. mája objekt Športovej haly na Bôriku. V objekte zriadili Športcentrum.
1991 na sídlisku Vlčince otvorili dňa 5. septembra polikliniku s 35 ambulanciami
1991 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline dňa 20. septembra schválili Štatút mesta Žilina
1991 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline schválili premenovanie ulíc a námestí v meste - išlo celkove o 99 ulíc a námestí
1994 začiatok premávky trolejbusovej dopravy – linka č. 1 z centra mesta na Vlčince (16. novembra)
1995 začiatok rekonštrukcie Mariánskeho námestia a priľahlých ulíc (2. augusta)
1995 prvý ročník Staromestských slávností (22. a 23. septembra), pod názvom Žilinské trhy ľudových a umeleckých remesiel
1996 dňa 1. júla začali premávať trolejbusy aj na sídlisko Solinky a nové spoje na Vlčince
1996 Vysoká škola dopravy a spojov bola dňa 19. decembra premenovaná na Žilinskú univerzitu
1996 Žilina sa dňa 15. augusta opäť stala krajským mestom. Slovensko je podľa nového členenia rozdelené na 8 krajov.
1997 veľká povodeň dňa 8. júla postihla všetky okrajové časti mesta okrem Žilinskej Lehoty
1997 dňa 18. novembra začali napĺňať prívodný kanál Vodného diela Žilina. Výstavba VD začala 4. októbra 1994.

2001 Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov má Žilina 85 453 obyvateľov, na území mesta je 5 757 bytov, 1 527 bytových domov, spolu 30 452 bytov.
2002 futbalisti MŠK Žilina sa stali 8. júna prvý raz v histórii majstrami Slovenska
2002 dňa 27. augusta bol otvorený diaľničný privádzač Ľavobrežná, na severnej strane mesta pri Váhu
2002 dňa 15. novembra začala premávať trolejbusová doprava na sídlisko Hájik – spoje č. 6, 7 a 16
2003 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline prijali 9. novembra Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Žilina
2004 dňa 7. apríla bol položený základný kameň pre výstavbu automobilky KIA
2005 obnovenie leteckej linky Žilina – Praha (Ruzyně) dňa 15. júla
2005 posviacka kostola Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch dňa 22. októbra
2006 hokejisti MsHK Žilina sa stali 21. apríla po prvý raz v histórii majstrami Slovenska
2006 začiatok výroby vozidiel značky KIA dňa 7. decembra
Hospodárstvo a obchod

ŽILINA – HOSPODÁRSKA METROPOLA SEVERNÉHO SLOVENSKA – EKONOMIKA


Žilina, hlavné mesto Žilinského kraja si spolu s krajom udržuje pozíciu stabilne na druhom alebo treťom mieste v hrubom domácom produkte na hlavu obyvateľa. Ekonomický potenciál potvrdzuje aj to, že Žilina má po Bratislave najväčší počet živnostníkov na tisíc obyvateľov a čo sa týka akciových spoločností a s.r.o. je na treťom mieste na Slovensku. Slovenská obchodná a priemyselná komora v Žiline je druhá najväčšia na Slovensku – www.interbiznis.sk. Ekonomický rozvoj Žiliny súvisí s kontextom ekonomického rozvoja Slovenskej republiky.

Ekonomická situácia Slovenska od jeho vzniku je často diskutovaná doma aj v zahraničí, a debata bola často účelová. Analýzy sú často zmiešané so želaniami. Počas nezávislosti SR, za posledných pätnásť rokov Slovenská republika aj Žilina dokázali rozvíjať krajinu, zaistiť stabilitu, ekonomický rozvoj.

Po troch rokoch nezávislosti získala ekonomika Slovenska z Londýna od "The Economist Intelligence Unit" najlepší rating v súťaži s tranzitívnymi štátmi Českom, Poľskom a Maďarskom. Rating bol podložený hlavne dosahovanými cieľmi, výsledkami a uplatňovaním ekonomickej politiky v praxi, v porovnaní s kritériami Medzinárodného menového fondu, makro a mikroekonomických indikátorov, atď.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) je neziskovou verejno-prospešnou inštitúciou.
Žilinská regionálna komora je najväčším reprezentantom obchodnej a priemyselnej komunity v Žiline a Žilinskom kraji. Kultivuje podnikateľské prostredie a koordinuje ekonomické aktivity a záujmy v kraji, v SR a zahraničí. Podporuje etiku podnikania, odborné vzdelávanie, slušné obchodné vzťahy. Ekonomika Žiliny má nasledujúce odvetvia: strojárstvo, automobilový priemysel, hutníctvo, stavebníctvo, spracovanie dreva, papiera, chemický, elektrotechnický, elektronický, textilný, potravinársky, energetický priemysel, atď. Okrem toho sa prudko rozvíja turistický ruch – kúpele, hotelierstvo, lyžovanie, vzdelávanie, odvetvie informačných technológií, logistické a špedičné parky. Podrobnosti o odvetviach a firmách je možné nájsť na uvedenom portáli.

Žilina sa nachádza na severozápade Slovenska, je najväčšou a najkoncentrovanejšou priemyselnou a obchodnou oblasťou, je prirodzeným, trhom určeným hospodárskym, krajským centrom Žilinského kraja, s počtom obyvateľov približne 100 000.

Žilina je spojená hlavnými európskymi koridormi E 50: Brest - Paríž-Norimberg - Praha - Brno - Zlín - Žilina - Martin - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Prešov - Košice - Kyjev, ...
a E75... (Koper-Rijeka), Belehrad - Szeged - Budapešť - Bratislava - Žilina - Zwardoň - B.Biala - Katowice - Varšava - Moskva....

Severné Slovensko a zvlášť Žilina je dopravnou križovatkou medzinárodným železničným systémom v smere do Poľska, Česka, Ukrajiny alebo na juh - Trieste, Rijeka, Belehrad, Koper. Letecká doprava je zabezpečená medzinárodným letiskom Žilina, pravidelnou linkou Žilina-Praha – cestovný poriadok viď. www.viator.sk

Od roku 2007 je Žilina spojená diaľnicou s Bratislavou. Do Poľska bude diaľnica E75 v roku 2011. Do Košíc a Ukrajiny bude diaľnica E50 dokončená v roku 2013. Žilinský kraj má 7 obvodov, kde 75% predstavujú investície umiestnené v Žiline. Žilina ako prirodzené centrum regiónu má najväčší počet bánk najlepšej kvality hneď po Bratislave, preto sa stala samozrejme druhým obchodným centrom Slovenska. Nezamestnanosť v Žiline je už iba 5%, v Žiline a okolí je nedostatok odborníkov v strojárstve, elektrotechnike, stavebníctve, absolventov odborných škôl.

Geografické a klimatické podmienky sú vhodné pre cestovný ruch. V regióne sú panenské prírodné oblasti minimálne dotknuté človekom. Klíma tvorí podmienky pre rozvoj turistiky, agroturizmu, zimných športov, vodných športov, atď. Národné parky Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra Malá Fatra má komplexné turistické centrá – www.viator.sk - v okolí Žiliny.

Detaily o ekonomike Žiliny a okolia – viď. www.interbiznis.sk



© www.interbiznis.sk
Doprava
Mesto má významné postavenie ako dopravný uzol Slovenska, bolo oddávna križovatkou obchodných ciest. Križovali sa tu cesty prichádzajúce zo všetkých smerov dolinami Váhu, Kysuce a Rajčanky. V roku 1364 dal vybudovať cestu z Košíc do doliny Váhu uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Zmienka o moste cez Váh pri Budatíne pochádza už z roku 1438.

V Žiline sa stretávajú tri cesty medzinárodného významu E 50 (Atlantik-Paríž-Praha-Ukrajina) a E 75 (Balt-Beograd-Atény) a E 442. Diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc je v súčasnosti vybudovaná po Hričovské Podhradie (križovatka pri letisku), pokračovať bude tunelom Ovčiarsko medzi Žilinou a Lietavskou Lúčkou do tunela Višňové-Dubná Skala.
Diaľnica D 3 od križovatky v Hričovskom podhradí je v súčasnosti v prevádzke po Horný Hričov. Pokračuje výstavba diaľničného privádzača do Strážova a na žilinskú estakádu. V blízkej budúcnosti začne výstavba úseku D3 ponad Vodnú nádrž Hričov smerom na Čadcu a Poľsko (prechod Skalité/Zwardoň).
Info: www.highways.sk

Dôležitým je križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré v zmysle medzinárodnej dohody AGG, plnia funkciu medzinárodných magistrál. Najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc. Priame vlakové spojenia sú do Prahy, Varšavy, Katovíc, Moskvy a do Budapešti.
Info: www.zsr.sk, www.cp.sk

V súčasnosti využíva Žilina letisko pri Dolnom Hričove, ktoré bolo dané do prevádzky v roku 1975. V roku 1996 vznikla z podnetu Mesta Žilina obchodná spoločnosť Letisko Žilina, a.s.. Letisko má dnes medzinárodný charakter, letecké spoje premávajú v pracovných dňoch na letisko Praha-Ruzyně. Na letisku bol postavený nový terminál. Dĺžka pristávacej plochy je 1200 m. Pristávať tu môžu lietadlá s kapacitou do 60 cestujúcich. Plánované je rozšírenie pristávacej dráhy, aby tu mohli pristávať aj väčšie lietadlá.
Info: www.letisko.sk

Mestská doprava bola zavedená v roku 1949. Doprava sa postupne rozširovala a v súčasnosti sú autobusmi sprístupnené všetky časti mesta, vrátane okrajových. Pravidelná premávka trolejbusovej dopravy začala v roku 1994 na linke z centra mesta do časti Vlčince. Dnes trolejbusy zabezpečujú dopravu na všetkých najvýznamnejších trasách. Na konci roku 2005 mal dopravný podnik 57 autobusov, 43 trolejbusov a v tom roku prepravil 15,6 mil. cestujúcich.
Info: www.dpmz.sk
Školstvo
Najvýznamnejšou školou je Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt na ktorých študuje viac ako 12 000 študentov vo všetkých formách štúdia. Do roku 1996 bola škola známa ako Vysoká škola dopravy a spojov. Svojim zameraním na dopravu bola ojedinelá. Dnes škola poskytuje možnosti vzdelávania v mnohých študijných smeroch, významné je štúdium informačných technológií a telekomunikácií. Od roku 1960 školu ukončilo tridsať tisíc našich študentov a taktiež veľa študentov zo zahraničia. Hlavné priestory má škola v novom areáli na Veľkom dieli.
Info: www.utc.sk

V Žiline pôsobí toho päť gymnázií a 16 stredných odborných škôl a učilíšť. Významnou školou je Konzervatórium v Žiline, ktoré vychovalo množstvo koncertných majstrov i hudobných pedagógov. Patrí medzi najväčšie na Slovensku. Študenti často dosahujú úspešné výsledky na rôznych súťažiach. Jazyková škola patrí počtom študentov a kvalitou vyučovania k najvýznamnejším školám svojho druhu.
Info: www.zask.sk

Mestský úrad v Žiline je zriaďovateľom 18 základných škôl, Centra voľného času Spektrum a 3 základných umeleckých škôl. Najväčšou je Základná umelecká škola Ladislava Árvaya, založená v roku 1927. Škola je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku, hlavnou náplňou vyučovania je hra na hudobné nástroje, pohybová výchova atď. Navštevuje ju približne 800 žiakov.
Info: Zoznam základnych škôl
Info: Zoznam školských zariadení

Po roku 1989 vznikli viaceré súkromné stredné školy, napr. Bilingválne gymnázium s vyučovacím jazykom anglickým a španielskym.
V našom meste pôsobia aj školy cirkevné, napr. Gymnázium sv. Františka z Assisi, Základná škola na ulici R. Zaymusa, atď.
Prechádzka mestom
Historické jadro
Historické jadro mesta tvorilo od vzniku mesta jeho najdôležitejšiu časť. Pre svoje všestranné hodnoty bolo vyhlásené v roku 1987 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V historickom jadre sa nachádza okrem centrálneho priestoru - námestia - i deväť ulíc ktoré sa začínajú na tomto námestí a ďalších dvanásť ulíc, ktoré na ne nadväzujú. Sú to ulice s dnešnými názvami Bottova ulica, Burianova medzierka, Dolný val, Geromettova ulica, Farská ulica a Farské schody, Hodžova ulica, Horný val, Jezuitská ulica, Kalinčiakova ulica, Makovického ulica, Mydlárska ulica, Na bráne, Na priekope, Pernikárska ulica, Radničná ulica, Sirotárska ulica, Sládkovičova ulica, Štôlňa, Štúrova ulica a Vurumova ulica. Charakteristickým znakom historického jadra je jeho zachovaný pôvodný stredoveký pôdorys a gotická urbanistická štruktúra, obohatená o novšie kultúrne vrstvy s cennými architektonickými, urbanistickými a ďalšími hodnotami. Vyjadrením týchto hodnôt je zaradenie veľkého množstva objektov medzi chránené kultúrne pamiatky a ich zápis do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. V súčasnosti je v tomto zozname zaradených 52 stavieb, čo je dôkazom významu žilinského historického jadra. Historické jadro prešlo z hľadiska architektúry viacerými etapami vývoja. Okrem sakrálnych stavieb tu boli obytné meštianske domy, ktoré majú najmä na námestí gotický základ. V období renesancie prestavali domy na námestí, Radničnej ulice a Hodžovej ulici a vytvorili podsiene-laubne, ktoré tvoria žilinské špecifikum, na Slovensku jedinečné. Ďalšie slohy v historickom jadre tvoria klasicizmus, secesia, pseudoslohy i moderna, ktoré dotvára a mení súčasna prestavba i nová výstavba.
Podľa dosiaľ publikovaných názorov, vznik a počiatky mestského zriadenia súvisia aj so vznikom historického jadra na konci 13. a na začiatku 14. storočia. Kruhovitý pôdorys mesta s pravidelnou sieťou ulíc okolo štvorcového námestia vznikol podľa niektorých názorov počas 14. storočia.

Mariánske námestie
Je to historicky a stavebne najcennejší ucelený celok v našom meste. Jeho štvorcový charakter rozmerov cca 100 x 100 m so zachovanými podsieňami-laubňami, je jedinečný na celom Slovensku a vytvára osobitú atmosféru pre jeho návštevníkov. Námestie bolo od vzniku mesta obchodnom trhovým centrom, sídlom mestských orgánov a najbohatších mešťanov a obchodníkov. Celkovo sa na námestí nachádza 32 stavieb. Niektoré majú gotické pivnice. Na nich postavené renesančné stavby vznikli po veľkom požiari v roku 1521 v priebehu 16. a 17. storočia a vytvorili jednotnú stavebnú líniu, ktorá sa zachovala dodnes. Prestavby v druhej polovici 19. storočia, ktoré vznikli ako dôsledok požiaru v roku 1848, zemetrasenia v roku 1858, ale najmä požiaru v roku 1886, narušili pôvodnú renesančnú zástavbu. Postupnou obnovou striech so štítmi, ktoré na celom námestí zhoreli v roku 1886 dostáva námestie svoj pôvodný charakter. Významná bola celková rekonštrukcia námestia v rokoch 1995 až 1997. Dve, dnes obnovené studne slúžili na zásobovanie vodou až do začiatku 20. storočia. Hĺbka vody v nich je cca 12 m pod povrchom terénu.
Dominantou stredu námestia je od roku 1738 baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie-Immaculaty, ktorá je umiestená na podstavci s reliéfom svätého Floriána. Sochu postavili na počesť dovŕšenia rekatolizácie v meste. Posledná oprava sochy bola dokončená v roku 2003. Podľa archeologických výskumov z rokov 1966 a 1995 boli v priestore pred sochou viaceré stavby z 13. až 18. storočia. Zuhoľnatené zvyšky stavby zo začiatku 15. storočia, ktoré našli v roku 1966, dovoľujú predpokladať, že ide o pôvodnú žilinskú radnicu, zničenú za pobytu husitov v rokoch 1431 a 1433.
Z námestia sa v posledných rokoch stalo ozajstné srdce mesta, obľúbeným miestom stretnutí a oddychu. V letných mesiacoch dodávajú námestiu svoje čaro reštauračné terasy, ktoré sú veľmi obľúbené u Žilinčanov i návštevníkov mesta.
Radnica mesta na východnej strane námestia je domom č. 1. Budova prešla viacerými stavebnými úpravami. Radnica sa po prvý raz spomína v písomnostiach mesta v roku 1479 ako dom žilinského richtára -fojta- Petra Polláka. Spor o tento dom medzi dedičným richtárom a žilinskými mešťanmi riešil kráľ Matej Korvín (1458-1490) rozhodnutím, aby žilinský dedičný richtár Blažej Podmanický dom Žilinčanom vrátil. Mesto dom však definitívne získalo až v roku 1509 od majiteľa Strečnianskeho panstva Jána Podmanického. Radnica má tri stavebné fázy. Z pôvodnej, stredovekej, sa zachovali pivnice pod prednou časťou domu, z ďalšej renesančnej fázy sa zachovali pivnice pod arkádami. Po asanácii horných častí domu v roku 1893 radnicu prestavali z pôvodného meštianskeho domu do dnešnej podoby - na reprezentačné účely mesta a jeho kancelárie. Poslednou opravou v rokoch 1992 a 1993 získala radnica svoju súčasnú podobu. Nachádzajú sa tu reprezentačné miestnosti mesta kde zasadá mestské zastupieteľstvo, konajú sa sobáše a mnohé slávnostné podujatia. Je tu aj kancelária primátora mesta. Na budove radnice je pamätná tabuľa pripomínajúca listinu Privilegium pre žilinských Slovákov.

Na východnej strane námestia sú domy č. 1 až 8. Domy svoj prevažne renesančný charakter stratili prestavbami po požiari v roku 1848, ale najmä v roku 1886. Dominantnou okrem budovy radnice je aj nová budova polyfunkčného domu (č.5). Vedľa tohoto domu je budova (č.6) , kde bola lekáreň s pôvodným názvom „U zlatého orla“. Pred touto lekárňou vystúpili dňa 4.januára 1849 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a zhromaždeným Žilinčanom vysvetlili ciele hnutia slovenských dobrovoľníkov v boji za práva Slovákov, čo pripomína pamätná tabuľa na dome.

Severná strana námestia si jako jediná zachovala pôvodnú štruktúru domov na desiatich parcelách (domy č. 9-18). Ich prevládajúci sloh je prevažne renesančný. Všetky prešli úpravami po požiari v roku 1886. Na nároží budovy číslo 18 sa vo výklenku nachádza plastika Sedembolestnej Panny Márie s ukrižovaným Kristom, ktorá je jedinečnou na celom námestí.

Západná strana námestia má v súčasnosti šesť objektov – č.19 až 24. Najvýznamnejším objektom je kostol sv. Pavla - apoštola a kláštor jezuitov s číslami 22 a 23. Jezuiti prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. V roku 1691 tu zriadili nižšie gymnázium, ktoré neprerušene existuje dodnes, hoci pod rozličnými názvami. Výstavba stavby jezuitskej rezidencie - kláštora a kostola bola dokončená v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba kostola je jednoloďová. Výška veží je 32 metrov. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia, obraz svätého Pavla apoštola je od Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), významneho slovenského maliara 19. storočia. Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Obrazy na stenách predstavujú svätého Jozefa, svätého Ignáca z Loyoly a Ukrižovanie.
Rezidencia jezuitov, ktorú postavili spolu s kostolom, má tri časti - hlavný štvorkrídlový objekt okolo rajského dvora, spojovacie krídlo a zadné krídlo bývalej sýpky. Celý objekt má tri podlažia. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov sirotár). V roku 1950 budovu vyvlastnil štát, v súčasnosti objekt patrí opätovne církvi, sídlia tu Menší bratia františkáni-kapucíni. Na objekte je pamätná tabuľa venovaná zakladateľovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838).

Južnú stranu námestia (domy č. 25-32) tvorilo pôvodne desať domov, z ktorých sa v polovici 19. storočia zachovalo len osem, čo je i dnešný stav. Významným je predposledný dom v tomto trakte, pôvodne meštiansky dom (č.31). Tento dom v roku 1731 kúpilo mesto pre svoje potreby. Malo tu svoj hotel a ubytovne. Dnes dom slúži podnikateľským aktivitám a sídlia tu viaceré organizácie. Posledným domom je dom č. 32, ktorý bol pôvodne taktiež meštianskym domom. Po nedávnej zásadnej obnove tu sídli cestovná kancelária Fischer a Eurotel.

Bottova ulica
Na Bottovej ulici pôsobila tlačiareň rodiny Dadanovcov v rokoch 1665 až 1717 (dom č. ). V nej tlačili náboženské knihy. Najznámejším domom na tejto ulici je však Babuškov dom (aj Makovického dom), ktorý bol postavený v roku 1897. Vchod je z Horného valu. V rokoch 1894 až 1904 v ňom pôsobil lekár MUDr. Dušan Makovický (1866-1921), slovenský národovec a osobný lekár známeho ruského spisovateľa Leva N. Tolstého. V rokoch 1905 až 1919 tu býval MUDr. Ivan Hálek (1872-1945), lekár-ľudomil. V súčasnosti je v tomto dome umiestnené Regionálne osvetové stredisko. Konajú sa tu mnohé kultúrne podujatia, výstavy, besedy, atď.

Dolný val
Dolný val patrí k neodmysliteľnej súčasti mestského jadra. Názov val - Horný i Dolný - vznikol podľa opevnenia, ktoré obkolesovalo mesto od 15. storočia a spolu s Hornou a Dolnou bránou ochraňovali mesto a umožňovali výber mýtnych poplatkov. Názov je nemeckého pôvodu, používal sa na pomenovanie obnovených mestských hradieb v roku 1708 počas stavovských povstaní. Tieto valy v roku 1712 odstránili a po ich zasypaní sú dnes Dolný val a Horný val, ktoré úplne obkolesujú mestské jadro.

Farská ulica a Farské schody
Farské schody vznikli na začiatku dvadsiateho storočia ako spojnica železničnej stanice cez dnešnú Národnú ulicu s Farskou ulicou a s námestím. Na Farských schodoch tak vznikla ďalšia obchodná ulica, architektonicky doriešená do súčasného stavu prebudovaním balustrády v roku 1941 až 1945. Farská ulica existovala ako spojnica námestia s farským kostolom od stredoveku. Posledná rekonštukcia týchto priestorov bola ukončená v roku 2002.

Hodžova ulica
Zo stredovekej výstavby so stavebnými úpravami z 19. a 20 storočia ostali pôvodné gotické suterény domov s renesančnými podsieňami pokračujúcimi po pravej strane ulice z námestia. Tieto domy - čísla 2 až 16 - majú najmä renesančný charakter. Na dome číslo 4 sa nachádza latinský nápis NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA (Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo). Medzi najkrajšie domy patrí novoopravená secesná budova regionálnej pobočky Dexia – banka Slovensko, postavená v roku 1911. V tom istom roku bola postavená oproti kaviareň Hungaria s kinom s divadlom Apollo. Dnes je tu Základná umelecká škola. Na budove je pamätná tabuľa, ktorá pripomína zakladateľa hudobnej školy Ladislava Árvaya.

Bacherova vila. Na rohu ulice J.M. Hurbana a Hodžovej ulice, je postavený dom číslo 20. Pôvodne ho postavili pre poštu. Od roku 1911 tu bola Úverná banka, premenovaná od roku 1919 na Slovenskú banku, na čele ktorej bol Andrej Bacher, významný slovenský národovec. V budove sídlil od 12. 12 1918 minister s plnou mocou pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár a jeho úrad. Pripomína to pamätná tabuľa z roku 1928.

Finančný palác, sídlo centály DEXIA banka Slovensko, ktorá je na rohu Hodžovej ulice a ulice J.M.Hurbana, bola vyhlásená za kultúru pamiatku. Budova je známa i pod názvom Finančný palác a postavili ju v rokoch 1930 až 1931. Budovu projektoval architekt Michal M. Scheer vo funkcionalistickom poňatí modernizmu. Postavili ju pre mestské úrady a bola aj bola sídlom krajského a okresného národneho výboru. Do dnešnej podoby budovu obnovili v rokoch 1994 a 1995.

Horný val
Najvýznamnejším a najstarším objektom na ulici Horný val je rímskokatolícky farský kostol Najsvätejšej trojice. Z veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti - a čiastočne na mieste terajšieho kostola - stál od 13. storočia hrad, o ktorom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454. Archeologický prieskum ukončený v roku 2002 potvrdil však len existenciu starších objektov kostola. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na západnej strane Kaplnka svätého Jána Nepomuckého s jeho sochou. Posledná väčšia prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojloďový kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter.
Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z roku 1697, obraz namaľoval Jozef B. Klemens v roku 1870. Obraz tohoto autora, Panna Mária, sa nachádza na ľavom oltári spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Floriána a na pravom bočnom oltári je jeho obraz Ukrižovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Františka Štefunku.
Ďalšou dominantou mesta je Burianova veža, vysoká 46 m. Je to vlastne zvonica blízkeho rímskokatolíckeho farského kostola. Túto renesančnú stavbu postavil okolo roku 1530 vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova. Pri úprave rímskokatolíckeho kostola v roku 1890 dostala i táto veža dnešný charakter, v roku 1941 bola vybudovaná nová vyhliadková ochodza.

Mestské divadlo postavili v rokoch 1942 až 1944 ako Reprezentačný dom mesta a ako cir-kevnú školu. Budovu v štýle talianskeho neoklasicizmu projektovali architekti Otto Reicher, Ferdinand Čapka a František Bednárik. V budove pôsobilo od roku 1950 divadlo pod rozličnými názvami. Zároveň tu boli i rozlične žilinské školy. Od roku 1991 tu znova pôsobí Mestské divadlo, sídli tu Žilinská televízia a Radiozet. Na budove bola v roku 2001 odhalená pamätná doska s bustou Dr. Vojtecha Tvrdého, významného mestského činiteľa a mešťanostu. Komplexná rekokonštrukcia budovy bola dokončená v roku 2003.
Celý priestor pri kostole, divadle a pri vedľajšom pôvodnom cintoríne bol upravený stavbou balustrády, ktorá dostala dnešnú podobu úpravami v rokoch 1941 až 1944 podľa projektu Otta Reichnera. Dvojpodlažná stavba balustrády má dve schodiská. Na múriku je umiestený barokizovaný mestský erb.V decembri 2000 tu bolo odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorej autorom je žilinský sochár Ladislav Berák a celý priestor bol renovovaný.
Pohľad na farský kostol a balustrádu z Námestia A.Hlinku je symbolom Žiliny, objavuje sa na množstve pohľadníc, pamiatkových predmetoch i na poštovej známke.
Medzi pozoruhodné domy Horného valu patrí dom číslo 19, v ktorom býval známy historik Alexander Lombardini. Na dome je pamätná tabuľa pripomínajúca jeho život a dielo.

Radničná ulica
Je to stará pôvodná ulica historického jadra, pomenovaná podľa mestskej radnice, ktorá slúžila mestským potrebám od 15. storočia. Samotná radnica je však zaradená na námestie. Zadná časť radnice je už na tejto ulici. Jednotlivé domy na ulici boli prestavané. Dominantný je tu rohový dom na rohu s Bottovou ulicou, ktorý poznajú starí Žilinci ako Folkmannov dom, podľa pôvodného majiteľa budovy. Tento dom má na veži medenú zástavku s dátumom 11. 8. 1886. Pripomína veľký požiar, ktorý bol zničil mesto. Okrem námestia má iba táto ulica a Hodžova ulica zachovalé podsiene - laubne.

Sládkovičova ulica
Na ulici sú postavené dominanty smerom od námestia na ľavej strane - hotel Grand, zábavné centrum VIX a budova bývalých známych parných kúpeľov, ktorá je po obnove v roku 1995 sídlom žilinskej pobočky OTP Banka. Najväčšou budovou na rohu s Hurbanovou ulicou je budova pošty Žilina 1, postavená v rokoch 1939 a 1940 v dnešnej podobe. Projekt tejto stavby vypracoval Juraj Tvarožek. Dnes sú na tejto ulici zväčša obchody a služby.

Vurumova ulica
Dom umenia Fatra
je dominantou ulice Jozefa Vuruma. Secesnú budovu, postavili v roku 1921 ako kino a divadlo pod názvom "Grand Bio Universum". Dňa 21. novembra 1921 v ňom bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. Kino dostalo po poštátnení v roku 1945 názov Fatra. V rokoch 1983 až 1988 sa uskutočnila rekonštrukcia a prístavba tejto secesnej budovy pre potreby Štátneho komorného orchestra, ktorý často spolupracuje so špičkovými umelcami z celého sveta a so Žilinským miešaným zborom. Významné udalosti v histórii budovy pripomínajú dve pamätné tabule na priečelí budovy.

ŠIRŠIE CENRUM MESTA – ulice sú zoradené podľa abecedy


Hollého ulica
Na Hollého ulici sa nachádza Dom Matice slovenskej. Od svojho postavenia slúžila pre viaceré účely. V roku 1994 Mestské zastupiteľstvo v Žiline rozhodlo o tom, že budovu predá Matici slovenskej za symbolickú 1,- Sk, aby sa v nej zriadil Dom Matice slovenskej, poskytlo aj financie na rekonštukciu budovy. Mesto podporuje činnosť tejto ustanovizne, kde sa konajú rôzne výstavy, prednášky a sídli tu stredisko zahraničných Slovákov. Hneď vedľa sa nachádza objekt, v ktorom sídli Mestská polícia.

Hurbanova ulica
Kostol sv.Barbory a kláštor františkánov
je významnou dominantou ulice J.M.Hurbana. V roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol Esterházy františkánov aj do Žiliny. Prví príslušníci Rehole menších bratov prišli do Žiliny v roku 1704. V roku 1723 začali v Žiline s výstavbou barokového kláštora františkánov a kostola svätej Barbory. Vežu pristavili ku kos-tolu v roku 1728. Celú stavbu františkánskeho kláštora a kostola dokončili v roku 1731. Hodnotné je vnútorné barokové zariadenie a baroková výzdoba. Sú to oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Oltárne obrazy maľoval tunajší františkán Konrád Švestka na konci 19. storočia. Na obraze patrónky kostola svätej Barbory, ktorý je súčasťou hlavného oltára, je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku tak, ako v tom čase vyzerala - bez strechy. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka. Vzácna je dvojica organov, ktoré postavil fráter Peregrin Werner v polovici 18.storočia. V kostole sa konajú organové koncerty.
V roku 1950 boli františkáni z kláštora násilne vysťahovaní. Dnes im patrí opäť, zatiaľ tu sídli Konzervatórium. V žilinskom františkánskom kláštore študovali a pôsobili mnohé významné osobnosti, o.i. skladateľ Edmund Pascha (1714-1772).

Rosenfeldov palác (dom č.28), ako významná pamiatka secesnej architektúry bol postavený v roku 1907. Mal byť zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder. Od 20-tych rokov tu sídlili banky. Na začiatku päťdesiatych rokov zriadili v tejto budove Pioniersky dom. Dnes tu sídli Centrum voľného času Spektrum, kde môže mládež v mnohých záujmových krúžkoch rozvíjať svoje vedomosti a osobnosť.

Synagóga bola postavená v roku 1931 na mieste starej synagógy z roku 1860. Postavená je podľa projektu, ktorého autorom bol významný berlínsky architekt Peter Behrens. Funkcionalistická architektúra s maurskými prvkami zaraďuje tento objekt k ojedinelým stavebným pamiatkam z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti je v objekte kino Centrum. Na budove je pamätná tabuľa na počesť Židov, ktorí zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch.

Katolícky dom s Národným divadlom (dom č.44) postavili v rokoch 1925 a 1926. V štýle neoklasicizmu ho projektoval architekt Stanislav Koníček. V štíte fasády tejto budovy je štylizovaný slovenský dvojkríž s plastikami dvoch orlov a nad vchodom sú zasa sochy dvoch žien, ktoré symbolizujú hudbu a divadlo. V Národnom divadle bolo umiestené i kino Bio Humanitas. Dňa 6. 10. 1938 tu po rokovaní sedem politických strán prijalo takzvanú Žilinskú dohodu o autonómii Slovenska. Výsledky rokovania z balkóna budovy vyhlásil ThDr. Jozef Tiso. Udalosť pripomína pamätná tabula pri vchode do budovy. V roku 1939 kúpili túto budovu školské sestry svätého Františka pre školské účely. Od roku 1961 slúžil tento komplex Vysokej škole dopravy a spojov. V máji 1990 sa do budovy vrátili rehoľné sestry a o rok neskôr tu začalo svoju činnosť Gymnázium svätého Františka z Assisi. To si však vyžiadalo aj veľkú prístavbu smerom ku Kmeťovej ulici.

Hviezdoslavova ulica
Železničná stanica
sa nachádza na ulici P.O.Hviezdoslava. Na Košicko-bohumínskej železnici sa začala pravidelná doprava v roku 1873. Prvý skúšobný vlak z Tešína prišiel už dňa 20. decembra 1870. V roku 1899 vybudovali železničnú trať do Rajca. Na mieste pôvodnej železničnej stanice postavili v prvej polovici štyridstatych rokov novú staničnú budovu podľa návrhu architektov Františka Bednárika a Ferdinanda Čapku. Pred niekoľkými rokmi bolo pre pohodlie cestujúcich vybudované prepojenie nástupíšť priamo s pešou zónou na Národnej ulici.

Kálov
Remeselnícky dom
bol postavený na Kálove v roku 1907. V štíte priečelia secesnej budovy je socha uhorského ministra verejných prác a dopravy Gabriela Barossa (1848-1892), ktorý sa narodil v Pružine pri Považskej Bystrici. Bol iniciátorom založenia súkenky v Žiline-dnešnej Sloveny. Reliéfne plastiky na bokoch znázorňujú sedemnásť rozličných povolaní. Z tejto budovy pôvodne riadili remeselnícku výrobu v meste. V roku 1925 sa stala táto budova sídlom Živnostenského spoločenstva, ktoré združovalo asi 2000 obchodníkov, remeselníkov a hostinských. V súčasnosti je budova v rekonštrukcii.

Legionárska ulica
Česko-slovenská obchodná banka
(dom č. 1) bola dostavaná v roku 1912. Budova v neoklasistickom štýle bola postavená pre filiálku Rakúsko-uhorskej banky. V časoch prevej Česko-slovenskej republiky patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. V čase od 20. 9 do 6. 10. 1938 tu tajne ukrývali české korunovačné klenoty.
Žilinská univerzita. Objekt na styku ulice J. M. Hurbana s Legionárskou ulicou postavili v rokoch 1910 až 1912 pre Uhorskú kráľovskú štátnu hlavnú reálnu školu. Išlo o štýl tak-zvanej uhorskej secesie a táto budova bola v tomto slohu jednou z najsevernejšie položených. Po vzniku ČSR v roku 1918 dostala škola pomenovanie Československá štátna reálka Jána Palárika. Už dňa 15.2. 1919 tu začali vyučovať po slovensky. Stredná škola bola v tejto budove až do roku 1960, kedy v budove začala sídliť Vysoká škola dopravná presťahovaná z Prahy (dnes Žilinská univerzita).

Námestie A. Hlinku
Pod farským kostolom, ktorý sa nachádza na okraji riečnej terasy Váhu, sa nachádza Námestie Andreja Hlinku, pomenované podľa významného slovenského dejateľa, katolíckeho kňaza Andreja Hlinku (1864-1938). Bronzovú sochu tohto velikána nášho národa, ktorej autorom je Ladislav Berák odhalili v roku 1994. Nachádza sa tu aj Spievajúca fontána, ktorej autorom je Jozef Haščík. Na námestí bývajú často kultúrne a iné podujatia. V júni sa tu konajú Staromestské slávnosti, najväčšie pravidelné podujatie v uliciach mesta.

Považská galéria umenia. Na námestí je najvýznamnejšou historickou a kultúrnou pamiatkou jednoposchodová secesná budova, ktorú postavili v roku 1911. Do roku 1918 tu sídlil Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát, potom využívala budovu polícia. Počas rekonštrukcie Budatínskeho zámku bolo v tejto budove prechodne umiestené Považské múzeum a galéria. Považská galéria sa odčlenila od Považského múzea v roku 1976 a vtedy sa sformovala ako samostatná ustanovizeň. Po návrate múzea do priestorov Budatínskeho zámku ostala galéria práve v tejto budove.

Námestie gen. M.R. Štefánika
Aj toto námestie prešlo po roku 1990 zásadnou rekonštrukciou. Dominantou námestia je bronzová busta, spodobňujúcu Milana Rastislava Štefánika (1880-1919), významného slovenského politika, vedca a generála francúzskej armády. Busta, ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Berák, bola odhalená v roku 1994.

Námestie Ľ. Štúra
Na mieste niekdajšieho mestského majera a kuracieho rínku vzniklo námestie s parkom. Námestie je nazvané podľa kodifikátora slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra. V súčasnosti námestie neplní svoj účel z dôvodu zamýšľanej výstavby spoločenského centra Aupark.
Na Námestí Ľudovíta Štúra otvorili v roku 1981 najväčší a najmodernejší žilinský hotel Slovakia. Na tvorbe jeho projektu sa podieľali architekti Jozef Toman a kolektív. Popri ubytovacích priestoroch sú v ňom ďalšie zariadenia - kaviareň, reštaurácia, hala s barom, samostatné banketové miestnosti, sauna, i malý plavecký bazén.
Odborový dom kultúry podľa projektu architektov Ferdinanda Čapku, M. Řepu a ďalších dokončili v roku 1962. Po svojom vybudovaní sa stal strediskom kultúrneho a spoločenského života v meste Žilina. Je tu estrádna hala, veľká scéna, ktorá je aj kinosálou, malá scéna i klubové miestnosti. V súčasnosti tu sídlia mnohí podnikatelia a zastupiteľstvá rôznych firiem.

Námestie obetí komunizmu
Za hranicou Mestskej pamiatkovej rezervácie na Námestí obetí komunizmu sa nachádza pôsobivá budova Mestského úradu, postavená v roku 1988 podľa projektov Ing.arch. Viery Meckovej zo Žiliny. V štvorpodlažnom objekte sídli admistrácia mesta Žilina. Konajú sa tu mnohé kultúrne podujatia, výstavy, sympóziá, slávnostné promócie. Pred budovou je pamätník obetia komunizmu, odhalený v roku 1998. Autorom pamätníka je Milan Lukáč z Bratislavy.

Národná ulica Národná ulica vznikla na konci 19. a na začiatku 20. storočia ako spojnica stanice Košicko-bohumínskej železnice s mestom. Na oboch stranách ulice boli postavené súkromné domy, ktoré mali na prízemí obchody. Významnou budovou je Hotel Astoria.
Na rohu s Milcovou ulicou je budova (č.14), v ktorej bola začiatku 20. storočia umiestená jedna z troch expozitúr uhorského ministerstva orby - hornozemská ministerská expozitúra - s pôsobnosťou pre župy Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú. Od konca decembra 1918 do 3. februára 1919 v nej bolo druhé žilinské sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.
Na konci 19. storočia postavili pri žilinskej železničnej stanici hotel Rémi. Bol to prvotriedny hotel s 30 izbami a jeho majiteľom bol Heinrich Rémi s manželkou. Pred rokom 1930 nadstavili dve poschodia a hotel mal potom 85 izieb.
V roku 1970 bola z ulice vylúčená doprava a tým vznikla v Žiline prvá pešia zóna. Ulica tvorí najrýchlejšiu pešiu spojnicu železničnej stanice s historickým jadrom mesta.

Rázusova ulica
Evanjelický kostol.
V roku 1931 kúpil evanjelický cirkevný zbor od mesta pozemok a v júni 1934 rozhodol konvent o stavbe nového kostola. Kostol spolu s farou postavili na dnešnej Rázusovej ulici v rokoch 1935 a 1936. Projekty na túto stavbu vypracoval významný slovenský architekt Michal M. Harminc. Hlavná loď slúži pre cirkevné obrady a vedľajšia, oddelená presklením, je zasadacou sieňou. Je tu pamätná tabuľa na počesť 350. výročia žilinskej synody, ktorá sa konala v roku 1610 i portrét významného farára a biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta (1886-1979). Oproti sa nachádza hlavný žilinský cintorín.

Sad SNP
V rokoch 1902-1908 vznikol v Žiline najstarší park, ktorý dostal pomenovanie Miléniový park. V roku 1955 odhalili v parku súsošie pri príležitosti 10. výročia vstupu vojakov 1. česko-slovenského armádneho zboru do mesta. V parku je aj hudobný altánok a fontána so súsoším od Vladimíra Kompánka.

Veľká okružná
Kino Úsvit.
Budova bola postavená v roku 1931 podľa návrhu pražského architekta J. Fran-ca, ako budova sokolovne. Bola telovýchovným i kultúrnym strediskom žilinskej organizácie Sokola, ktorí boli vo veľkej väčšine Česi. V súčasnosti sídli v tejto budove panoramatické kino Úsvit s kapacitou 400 miest. Na budove je umiestená pamätná tabuľa s menami siedmich príslušníkov česko-slovenských légií, žilinských rodákov.
Neďaleko, pri Námestí požiarnikov sa nachádza židovský cintorín. Dom smútku s veľkou obradnou halou postavili v roku 1936 bratia Steinerovci. V obradnej hale stojí pamätník zo švédskej žuly - dielo Ing. arch. Jozefa Zweigenthala - na počesť židovských občanov, ktorí zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch počas 2.svetovej vojny.

VÝZNAMNÉ ČASTI MESTA - zoradené podľa abecedy


Budatínsky zámok
Budatínsky zámok ako strážny hrad vznikol v polovici 13. storočia. Jeho najstaršou časťou je valcovitá veža vysoká 20 m vysoká a hrubá 2 m. Veža sa písomne spomína v roku 1323. Postaviť ju dali pravdepodobne Balašovci, po nich ju mal Matúš Čák, neskôr mali zámok v držbe panovníci. Od roku 1438 mal zámok a panstvo vo vlastníctve Ján z Hatného a tento rod ho vlastnil do roku 1510. Potom ho s prestávkami vlastnil rod Suňogovcov až do roku 1798, ktorí v polovici 16. storočia zámok prestavali do renesančnej podoby. Po úmrtí posledného mužského potomka Suňogovcov, zámok získali Csákyovci a vlastnili ho do roku 1945, keď bol poštátnený. Posledným majiteľom z tohto rodu bol od roku 1907 Gejza Csáky. Počas revolučných bojov tu v dňoch 11. decembra 1848 a 2. januára 1849 bojovali vojská slovenských dobrovoľníkov na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom a s Ľudovítom Štúrom, po boku cisárskych vojsk, proti maďarským gardám. V roku 1849 ako aj v roku 1945 došlo k zničeniu inventára zámku. Od roku 1956 sídli v zámku Považské múzeum, ktoré tu má stále expozície drotárstva, dejín Žiliny a archeológie.
Zámok sa skladá z vlastnej budovy a z predhradia. Vlastná budova zámku má vežu, okolo ktorej sú pristavené tri krídla zámku. Renesančné úpravy veže urobili Suňogovci v polovici 16. storočia spolu s úpravami dvoch krídel zámku. Neskôr postavili miesto bývalého opevnenia barokovo-klasicistický palác a dali upraviť aj park. V parku vysadili aj cudzokrajné rastliny, medzi nimi i platany, ktoré sú dodnes zachované. Po požiari v roku 1849 neobnovili západné krídlo zámku ale vystavili na nádvorí novú klasicistickú budovu pre hospodárske účely.

Celulózka
Pri ceste, ktorá vedie zo Žiliny do Turca, je v časti Celulózka neskorobaroková budova niekdajšej Kráľovskej colnice. Domáci obyvatelia ju poznajú pod názvom "kaštieľ". Na priečelí budovy je uhorský kráľovský erb v reliéfe s letopočtom 1763. V 19. storočí slúžila budova Kráľovskému soľnému úradu. Od roku 1905 budovu využívala továreň na celulózu. Vedľa spomínaného objektu je samostatne stojaca baroková kaplnka. I tá patrila továrni na celulózu. V roku 1990 však kaplnku odovzdali katolíckej církvi a o rok neskôr bola posvätená.
Východne od Celulózky sa nachádza Vodné dielo Žilina, ktoré bolo dokončené v roku 1997. Okrem výroby elektrickej energie tvorí významnú protipovodňovú ochranu mesta a začína tvoriť významnú prímestskú turistickú oblasť s možnosťou vodných športov a cykloturistiky. V letných mesiacoch návštevníkom slúži vyhliadková loď.

Dubeň a Straník
Vrchy Dubeň (613 m n.m.) a Straník (769 m n.m.) sú súčasťou žilinského lesoparku. Dubeň sa nachádza za riekou Váh, priamo nad centrom mesta. Odtiaľ názov pre Žilinu – město pod Dubňom. Z kopca je výborný výhľad na město (najlepší prístup z Budatína peši na hlavný hrebeň po červenej značke). Straník je ideálnym miestom pre paragliding. Pre tento šport sú na Straníku najlepšie podmienky na Slovensku, vyhľadávajú ho aj športovci zo zahraničia. V obci Zástranie na svahu Malého Straníka sú lyžiarske vleky, Tatrapoma H 80 (dĺžka 500 m, prevýšenie 150 m) a EPV-300 (dĺžka 267 m, prevýšenie 65 m).

Hájik
Sídlisko Hájik je najmladšie žilinské sídlisko. Z tejto lokality je pekný výhľad na mesto i panorámu na Malej Fatry. Výstavba sídliska panelových domov sa začala v roku 1987. Podľa pôvodných projektov by malo mať sídlisko 4100 bytov s takmer 15 000 obyvateľmi. Výstavba bytov tu pokračuje aj v súčasnosti.

Hliny
Po roku 1955 na nezastavanom priestore za mestskou tržnicou začalo vyrastať sídlisko Hliny. Názov je starý. Už na chotárnej mapy Žiliny z roku 1747 je zakreslený hon s pomenovaním Na Hlinach. Projekt pre výstavbu Hlín vypracovali architekti Ferdinand Čapka, Ladislav Bauer a ďalší. Sídlisko má osem častí - Hliny I až VIII. Obchodnou tepnou Hlín sa stala ulica Antona Bernoláka, ktorú Žilinčania nazývajú Bulvárom. V strede ulice je socha tohoto významného slovenského spisovateľa a učenca. Hliny I a II sú typickou ukážkou architektúry v duchu socialistického realizmu. Túto časť dokončili v roku 1959. V parteri vytvorili podsiene, ktoré je ozvenou žilinského historického námestia. Na konci ulice Antona Bernoláka je Žilinská knižnica, ktorú denne navštívi cca 800 čitateľov.

Chrasť
Lesopark Chrasť je najvybudovanejšou časťou lesného parku mesta Žilina, ktorý sa rozprestiera na ploche 2700 hektárov. Celkove tvorí tento lesný park osem samostatných celkov (Dúbrava, Chrasť, Malchovica-Uhliská, Bánovský háj, Hradisko, Riviéra, Chlmecké hory, Dubeň-Straník), ktoré sú vo vzdialenosti 5 až 7 kilometrov od mesta. Celé toto územie vyhlásili v roku 1981 za prímestskú rekreačnú oblasť.
V lesoparku Chrasť pribudli chodníky s tvrdým povrchom, drevené stoly a lavičky, besiedky, ohniská, orientačné tabule, ba aj detské ihrisko s veľkým množstvom drevených stavieb na hranie-hojdačky, preliezačky, domčeky a rozličné iné. Na pamiatku Žilinčanov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, tu krátko po vojne postavili kaplnku Sedembolestnej Panny Márie.

Na Strelnici
V rokoch 1940 až 1942 vybudovali pri Váhu futbalový štadión Mestského športového klubu Žilina (MŠK). V posledných rokoch bol komplexne modernizovaný z prostriedkov Mesta Žilina. Trojnásobný majster Slovenska v rokoch 2002 až 2004, Mestský športový klub Žilina tu má k dispozícii dôstojný stánok s umelým osvetlením. Kapacita hľadiska je 6 500 miest. Vedľa štadiónu je tréningové ihrisko s umelým trávnikom.
Vedľa sa nachádza Zimný štadión Vojtecha Závodského, postavený v rokoch 1958 až 1960. Dnes na ňom hrajú svoje zápasy hokejisti Mestského hokejového klubu Žilina. Aj tento štadión bol v posledných rokoch zásadne zmodenizovaný z prostriedkov Mesta Žilina.

Saleziánska ulica
Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB) je mužské rehoľné spoločenstvo, ktoré založil taliansky katolícky kňaz sv. Don Giovanni Bosco (1815-1888). Do Žiliny prišli saleziáni na pozvanie vtedajšieho žilinského farára preláta Tomáša Ružičku (1877-1947) v roku 1936. Saleziánsky dom v časoch totality využívala polícia. Po roku 1990 sa sem saleziáni vrátili a zriadili kaplnku, mládežnícke centrum a učňovskú školu.

Solinky
Sídlisko Solinky nadväzuje na južnú časť najstaršieho žilinského sídliska Hliny. Názov sídliska umelo vytvorili s latinského pomenovania mesta "Solna" a s pridaním slovotvornej prípony "-inky". Prvé panelové obytné domy tu postavili v roku 1981. Do konca roku 1988 postavili takmer 4000 bytov pre takmer 15 000 obyvateľov. V roku 1999 bol po ročnej výstavbe vysvätený Kostol Dobrého pastiera. Smerom na Bytčicu bol v roku 2003 postavený hypermarket Metro.

Trnové
Rímskokatolícky kostol svätého Juraja sa spomína už v roku 1582. Je to drevená zrubová stavba gotizujúceho typu. Kostol je jednoloďový a vlastná veža je pristavená. Na streche je šindeľ. Interiér tvorí barokový oltár, socha svätého Juraja. Z 18. storočia je aj ľudová plastika Panny Márie. Dva zvony sú zo začiatku 17. storočia. Nový kostol sv. Cyrila a Metoda postavili v roku 1994.

ulica Vysokoškolákov
Ulica Vysokoškolákov tvorí dôležitú spojnicu medzi starým mestom a sídliskom Vlčince. Sú na nej viacreé významné objekty. Športová hala na Bôriku bola dokončená v roku 1986. Projekt vypracovali architekti Ľudovít Kupkovič a Andrej Bašista. Drevená hala má kruhový pôdorys a drevené oblúky majú bez podpory rozpätie 105 metrov. Hracia plocha haly dosahuje 4500 m2. Hľadisko má kapacitu 2000 miest na sedenie, možno ho rozšíriť na 6000 miest. V hale sa konajú významné športové podujatia, a to aj európskeho či svetového významu. Hala sa používa aj na usporadúvanie výstav, ale aj na väčšie kultúrne a spoločenské podujatia, na koncerty.
Mestská krytá plaváreň je na Slovensku najstaršia krytá plaváreň s päťdesiat metrov dlhým bazénom,ktorý má olympijské parametre. Postavili ju v roku 1963 podľa projektov Ing. arch. Antona Cimmermanna. V areáli plavárne postupne vybudovali aj dva otvorené 50 metrové bazény. Komplexná rekonštrukcia objektu bola dokončená v roku 1996.
V posledných rokoch vzniklo na ulici Vysokoškolákov obchodná zóna, postavené bolo obchodné centrum Dubeň s hypermarketom Carrefour a hypermarkety Kaufland, Baumax a Lidl.

Veľký Diel
V oblasti medzi sídliskom Vlčince a lesoparkom Chrasť, popri ulici Vysokoškolákov, je vybudovaný areál Žilinskej univerzity, ktorá sídli v Žiline od roku 1960. V súčasnosti má škola sedem fakúlt na ktorých študuje asi 12 000 študentov.
V priľahlej Paľovej búde, ktorá bola kedysi obľúbenou výletnou reštauráciou v areáli žilinského lesoparku Chrasť dnes sídli Univerzitné pastoračné centrum. Jednoposchodovú drevenú budovu s vežičkami a s terasou postavili v roku 1925.

Vlčince
Neďaleko cesty zo Žiliny do Turca bola stará neveľká osada Vlčince. Už na mape žilinského chotára z roku 1747 je označený hon s pomenovaním Vltsintze. V roku 1971 tu začali budo-vať panelové domy nového sídliska podľa projektov Ing. arch. Emila Galovského. V temer 7500 bytoch tu býva asi 25 000 obyvateľov. Sídlisko tvoria štyri samostatné časti Vlčince I až IV. Je tu nový poštový úrad s digitálnou telefónnou ústredňou a veľký rímskokatolícky kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. V roku 2004 bolo dokončené cestné prepojnie medzi Vlčincami a sídliskom Solinky.

Závodská ulica
Kostol sv. Štefana-kráľa
je najstaršou a najhodnotnejšou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina. Podľa zachovaných stavebných prvkov ide o neskororománsky kostol. Podľa dnešných poznatkov bola stavba postavená okolo roku 1230. Okolo roku 1260 k malému jednoloďovému kostolu pristavili väčšiu loď s tromi oknami a so vstupom z juhu. Múry tohto o niečo väčšieho jednoloďového kostola sa v nezmenenej podobe zachovali dodnes. Kostol má románske okná, kamennú krstiteľnicu a nástenné maľby, ktoré sú zo stredoeurópskeho byzantsko-románskeho slohu z konca 13. alebo začiatku 14. storočia. Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a s kruhovou baštou z polovice 16. storočia.
Veľmi hodnotný a mimoriadne pozoruhodný je interier tochto kostola. Zaujímavé sú predovšetkým stredoveké maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Na klenbách je maliarska ilúzia rebrovej klenby. V konche apsidy sa zbiehajú štyri namaľované vertikálne pásy a vytvárajú vrcholový svorník. Triumfálny oblúk apsidy naznačuje viacfarebný lomený úzky pruh s maľovanými kvádrikmi. Je to na Slovensku ojedinelý spôsob riešenie interieru kostola. Miesto obrazovej ikonografie tých čias tu je maľovaný svorník, ktorý združuje tri symboly - kríž, slnko a mesiac. Sú to tradičné románske motívy. Až v roku 1950 objavil akademický maliar Mojmír Vlkoláček (* 1915), rodák zo Žiliny, pod omietkou veľmi poškodené maľby. V rokoch 1956 a 1957 ich zreštauroval. V kostole sú namaľované viacfarebné konsekračné kruhové kríže, ktoré súvisia s posviackou kostola. K západnej stene pristavili drevenú emporu na dvoch stĺpoch s balustrovým driekom. Nad drevenou emporou je obraz uhorských kráľovských patrónov sv. Štefana a sv. Imricha s Madonou, ktorý pochádza z konca 19. storočia. Na piatich poliach prednej časti empory sú obrazy Zmŕtvychvstania Krista a štyroch kráľov-svätcov. V severovýchodnej časti lode kostola je murovaná krstiteľnica.
Pri kostole, vo vnútri ohrady, postavili v 15. storočí kaplnku Božieho Tela. Zo dňa 25. 7. 1423 pochádza záznam, podľa ktorého žilinský mešťan Štefan Langworst napísal s manželkou Margarétou dohodu, že ak nebudú mať deti, má ich majetok pripadnúť farskému kostolu Panny Márie a Kaplnke Božieho Tela pri Kostole svätého Štefana kráľa. V roku 1995 tu realizovalo Považské múzeum za finančnej pomoci mesta záchranný archeologický výskum. Nájdené boli hlavne základy spomínanej Kaplnky Božieho Tela.
Pri kostole postavili v neskoršom období otvorenú kaplnku, ktorá má gotické jadro z kameňa a k jej juhozápadnému pilieru je pristavená šesťboká kazateľnica.

V priestore kasárni, neďaleko kostola, bol od marca do októbra roku 1942 zberný tábor pre židovských spoluobčanov. Z tadiaľto boli vyvážaní do nemeckých koncentračných táborov, hlavne na území dnešného Poľska. Tieto smutné udalosti pripomína pôsobivý pamätník odhalený v roku 2004.

Pri vchode do kasární sa nachádza busta Jozefa Gabčíka. Tento výsadkár Československej armády, pôsobiacej za 2.svetovej vojny vo Veľkej Británii, sa narodil v neďalekej obci Poluvsie. Bol jedným účastníkov atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe, v roku 1942.

Sad na Bôriku
Park je najväčším v meste, založil ho mestský záhradník Josef Červinka. Po roku 1985 vybudovali v parku chodníky s tvrdým povrchom, lavičky i detské ihrisko. Park uzatvára výletná reštaurácia s terasou Kamélia.

Partneri zilina.sk
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Budatínsky hrad

(macej, 20. 4. 2012 13:24)

Píše sa, že posledný majiteľ hradu Gejza Cszáky nemal potomka. Po vyvlastnení ostal majetok v rukách štátu. No po mojom zistení, mal starý pán potomka. Mal dcéru z jednou zo svojich služobníčok. Osobne som ju stretával na jednom z dvorov na dolnom konci mestskej časti Strážov. Neviem ako sa volala za slobodna, ale tu v Strážove ju poznali ako starú p. Mičkusovú z Dedinskej ul. Možno moderná veda by dokázala túto skutočnosť overením DNA. Nositeľom by mal byť aj jen syn, ktorý sa v Strážove stále potuluje hoci nemá stálu adr. No ak by to bola pravda, neviem neviem ??

aktualizácia

(Jozef Novák, 15. 7. 2011 9:45)

Pozorne som si prečítal predmetnú stránku.
Bolo by vhodné ju aktualizovať a hlavne doplniť o fotodokumentáciu
opisovaných kultúrnych pamiatok - objektov.
Ja ako starý žilinec to poznám ale cudzím návštevníkom Vašej stránky
a hlavne mladým žilinčanom ten popis moc nehovorí.

zilina a okolie

(nikolka urbanikova, 25. 2. 2011 16:07)

prosim vas nevedel bi mi niekto poradit ze kde mam hladat obrazky ziliny a jej okolia?? odpoved mi zaslite na urbanikova456@centrum.sk

hhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhh

(hhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhh, 11. 2. 2010 10:19)

žilina je dobré mesto a je tam sranda

hahaha

(hahaha, 11. 2. 2010 10:16)

hahahahahahhahahahahahahahahaha

zilinka

(lolo, 9. 2. 2010 20:01)

dobra stranka ale ja tu potrebujem obrazky na vlastivedu.

chyba

(Zuzana, 19. 11. 2009 9:00)

opravte si prosim..

Muzeum zidovskej kultury

ja viem, ze net je plny pubertalnych deciek, co neovladaju pravopis a je im to fuk, ale aspon ked uvidia veci napisane spravne, hadam sa im do tych hlupuckych hlaviciek nieco nalepi.

nuda

(anonim, 1. 10. 2009 15:20)

nuda

(nikolaaaaaa, 14. 5. 2009 13:19)

ani so m to necitalôa ani moc nebudem boo ja xcem nieco o renesancii v okoli ziliny a v ziline.......napr nejake úpamiatky ....mno a toto mam na hovno :D

zilina a okolie

(veronika fercakova, 29. 3. 2009 19:26)

je to velmi zaujimave velmi sa mi to paci

puch

(pausinQa, 8. 3. 2009 12:36)

hmmm.. nic moc.., poznam i lepsie ..

podakovani :D

(skeletonjack@azet.sk, 3. 11. 2008 15:59)

zaimava stranka!!!...diki za info... :D..musim urobit referat do school..tak stemi pomohli!